Mala som nedávno narodeniny, sviatok, teraz bol Valentín a deň zen. Sme spolu s priateľom 3 roky a sme mladí. Hodne ma mrzí že ho nejaké slávenie sviatkov už nezaujíma, prvý rok večera, kvietky, výlet. Tento rok som k narodeninám dostala iba čokoládu. Na vianočné stieracie žreb. Inak na všetky tie sviatky a významné dni vôbec nereagoval. A keď sem sa pýtala, tak povedal že som rozmaznaná. Me to ale veľmi mrzí, pretože krabičku cigariet si kúpi, a mňa za tých 150 jednoducho nekúpi to čo by som chcela. Všade na internete vidím ako ženy majú kvietky, večere, jednoducho krása. A ja som z toho smutná. Nechcem napríklad ani žiadne darčeky, ale jednoducho tam nie je snaha vôbec.
O to viac ma to mrzí, že si dávame so svokrou, mamkou, tatkom ho to jednoducho nezaujíma. Chápem že sme dospelý, ale tak aj dospelý si môžu párkrát za rok urobiť prekvapenie alebo mať pekný deň. Ja som mu napríklad darčeky vyberala niekoľko hodín a hľadala všade možno aby sa mu to páčilo. Robila som aj veľa prekvapení. On vyvinie snahu ísť 20 metrov do miestneho obchodu ak cigaretám prihodiť čokoládu. Jasne nemusím to riešiť sú to blbé dni ako každý iný, ale nechcem spadnúť do toho že na také dni zabudneme vôbec ako manželia po 10 rokoch.
A je mi s toho smutno. Ten vzťah už nie je ako na začiatku. Predtým bol pozorný, milý, hodný, jednoducho podľa mňa dokonalý, bola s ním sranda a cítila som sa vedľa neho fakt ako princezná na zámku a teraz je to presne naopak. Teraz mám taký pocit, že ho nezaujímam, že som pre neho vlastne len to piate kolo pri vozidle, na ktoré si práve spomenie, keď niečo potrebuje alebo keď má chuť na sex privát poprad. Áno, ja viem, znie to šialene, ale ja to tak cítim. Keď som sa s ním chcela porozprávať, tak mi povedal, že riešim stále kraviny, prečo som taká a nakoniec mi ešte naznačil, že je to moja chyba a ja som z toho potom bola celý deň totálne na dne a doteraz som.